sajtómegjelenések - Nógrád Község Szlovák Nemzetiségi Önkormányzata

Tartalomhoz ugrás
2023-05-20

DEŇ MATIEK V NOVOHRADE

Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu s Priateľským spolkom Srdce Novohradu a Klubom pre zachovanie tradícií usporiadali 7. mája oslavu Dňa matiek.
V miestnom kultúrnom dome deti zo Základnej školy dr. Mihálya Hesza predviedli viac ako hodinový program. Žiaci nižšieho stupňa spievali, recitovali a tancovali. Prítomných privítala a podujatie moderovala predsedníčka miestnej Slovače Tünde Debreceniová Králiková. Po jej milých slovách nasledoval program 3. triedy, ktorý zostavila triedna učiteľka Mária Lukácsová Bőgérová. Nasledoval folklórny blok, v ktorom tancovali žiaci 1. a 2. ročníka. Choreografiu nacvičila Katarína Simonová. „Kroje boli ušité vďaka spolupráci novohradských obyvateľov a združení. Nápad Giny Villányiovej Máriássyovej sa tým stal skutočnosťou. Vynaložila veľa energie, aby pozbierala látku od miestnych patrónov a vyhľadala pomocníkov,” zneli lichotivé slová T. Debreceniovej Králikovej. Po folkórnych vystúpeniach matkám zarecitovali básne členovia Priateľského spolku Srdce Novohradu Maja Szlezáková, Olivér Szlezák, Zalán Povazsán a Hunor Kelemen. Na záver programu mamičky dostali od slovenskej samosprávy malý darček. Oslavu životodarkýň ukončil hodinový program speváčky Anikó Gregusovej. Na syntetizátore ju sprevádzal Gábor Dobrozenszky.






Celý záznam a ďalšie fotografie zo Dňa matiek nájdete na oficiálnej stránke Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad: novohrad.hu.

(ar)
Foto: Zoltán Hustyava

2023-04-02

V NOVOHRADE OTVORILI NOVÚ VÝSTAVU



V obci Novohrad sa konalo otvorenie výstavy, ktorá bola zostavená na počesť lokálpatriota, rytiera maďarskej kultúry a chýrneho osvetára Józsefa Végha. Podujatie usporiadala Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu s Priateľským spolkom Srdce Novohradu a Klubom pre zachovanie tradícií. O plodnom autorovi kníh a zbierok sme aj my veľa písali. Pozornému čitateľovi dozaista neušlo, že bez Józsefa Végha sa neuskutočnilo ani jedno národnostné podujatie v obci. Za to mu v roku 2022 miestna slovenská samospráva udelila pamätnú plaketu Strážca novohradských hodnôt.
26. marca v obnovenom sídle slovenskej samosprávy prítomných pozdravila predsedníčka miestnej Slovače Tünde Debreceniová Králiková. „Veľmi nás teší, že tohto roku otvárame už druhú expozíciu, výstavu diel miestneho historika Józsefa Végha. Jemu môžeme ďakovať za sériu kníh Naše novohradské korene a Novohradské zošity o miestnej histórii, ale uverejnil aj veľa iných prác. Nie je v južnej časti Novohradskej župy obec, ktorej históriu neskúmal a nevydal o nej niečo. Tentoraz záujemcovia môžu nahliadnuť do jeho publikácií i zakúpiť si ich,” dodala vedúca miestnej slovenskej samosprávy. V kultúrnom programe Zalán Povazsán a Hunor Kelemen zarecitovali básne. Mládenci sú členmi Priateľského spolku Srdce Novohradu. Následne sa slova ujal József Végh, aby predstavil výstavu. Chýrni osvetár sa už viac než 50 rokov venuje tejto profesii. „Mal som 16 rokov, keď ma Vlastenecký ľudový front poveril, aby som skúmal históriu Janova (Diósjenő – pozn. A. Rusnák). Bol to veľmi dôležitý moment, lebo vtedy ešte nebolo samozrejmosťou, že sa človek môže dostať do župného cirkevného archívu a slobodne skúmať. Toto poverenie ma nasmerovalo na túto dráhu,” spomenul. Otvorene hovoril o tom, že pohnútka stať sa bádateľom pochádza od predkov, ktorí sa delili so svojimi deťmi o zvyky a príbehy. „Ja som ich s radosťou počúval. Mal som šťastie, že som mal pracoviská, kde som sa venoval tradíciám a miestnej histórii,” podotkol József Végh s tým, že takéto povolanie znamená neprestajné učenie sa, treba podrobne preštudovať každú skúmanú tému.







Čo záujemcu čaká na výstave, ktorá vznikla z plodov práce uplynulého polstoročia? Predstaví mu okrem vlastných kníh aj redakčné práce autora. V jednej vitríne sú uložené antológie o Andrásovi Spangárovi, ktorý sa narodil v Novohrade v roku 1678. V druhej sú spisy o Mórovi Jókaiovi. Margit Szarvassy, sestra môjho pradeda bola tá, za ktorou chodil Géza Gárdonyi. On ju zoznámil so svetom spisovateľov, cez ktorý sa dostala k mnohým relikviám […]. Na základe spomenutého sme pred viac než desaťročím založili medzinárodnú Jókaiho cenu. Výzvu vypisujeme každý rok a z najlepších prác zostavujeme antológiu, poznamenal rytier maďarskej kultúry. V ďalších dvoch sklenených skriniach svoje miesto našli ročenky. „Keď som pred dvomi desaťročiami získal titul, dostal som za úlohu ročne vydávať publikáciu Rytier kultúry. Aj v rétšágskom Osvetovom stredisku sme vydávali ročenky,” ukázal na ďalšie vitríny J. Végh. V osobitnej skrinke sú starostlivo rozmiestnené knižky, ktoré vyšli pod záštitou Slovenskej samosprávy v Novohrade. Miestny historik z novších publikácii osobitne vyzdvihol Pannu Cinkovú a knihu, ktorá je spomienkou na obdobie revolúcie a boja za slobodu. Prvá mu je blízka preto, lebo sa netýka miestnej histórie, ale je akousi sondou do rómskeho sveta. Druhá pokračuje v šľapajach jeho doterajších prác. Autor informoval, že neskúmal len súčasných 25 osád v južnej časti Novohradskej župy, lebo v tom období, v roku 1848-1849, k nej patrilo ďalších 6. Záujemcovia o túto unikátnu zbierku si ju môžu pozrieť v sobotu a nedeľu od 13. do 15. hodiny v sídle Slovenskej samosprávy obce Novohrad. Výstava bude trvať do júna.
(ar)
Foto: Zoltán Hustyava

2023-02-24

PÁRAČKY V NOVOHRADE
Vytlačiť Odoslať e-mailom Uverejnené: piatok, 24. február 2023, 05:38



Dávno sa na dedinách počas celého roka zbieralo kačacie alebo husacie perie. Keď hydinu vykŕmili a zarezali, perie ošklbali, dobre vyprali vo vode a vysušili. Keď ho bolo dosť na vankúše a duchny, dohodli sa ženy na driapaní. Mravčia robota bola veľmi užitočná, lebo duchny a vankúše sa chystali do výbavy.
V druhú februárovú sobotu usporiadala Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad spolu s Priateľským spolkom Srdce Novohradu a Klubom pre zachovanie tradícií driapanie peria, páračky. Udalosť sa niesla vo výbornej, rodinnej atmosfére. Perie zabezpečila Alžbeta Drécsovszká. Organizátori čakali záujemcov s pálenkou, pagáčmi a chlebom s husacou masťou a cibuľkou, po „práci“ ich pohostili varenou kukuricou s makom.
Mladí i veľkí sa zišli popoludní v Dome občianskych organizácií. Na stole už bolo prichystané vo vandlíkoch perie, pod stolom stará obliečka z vankúša, do ktorej sa podriapané perie odkladalo. Z veľkého peria ženy urobili masteničky.



„Páranie peria má u nás viac než 10-ročnú históriu, ale kvôli pandémii sme ho dva roky nevedeli usporiadať tak, ako sme chceli. O tomto zvyku v roku 2011 vznikol aj krátky film, ktorý autenticky zachytáva, ako to v Novohrade bolo. Film je dostupný na stránke samosprávy novohrad.hu. Roky naši chlapi púšťali pri páračkách aj nejakého operenca do peria. Vždy sa postarali o výdatný chaos. Tento rok sme túto časť vynechali,“ povedala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy
Tünde Debreceniová Králiková s tým, že aj členovia poslaneckého zboru vidia veľkú potrebu organizovať podujatia, na ktorých sa ľudia môžu stretnúť. „Ešte stále cítiť dopad pandémie na spoločnosť. Ľudia sa čoraz menej stretávajú a málo chodia na návštevy k susedom. Jednoducho, boja sa. Práve toto by sme chceli zmeniť a priniesť späť predpandemické obdobie. Bolo vidieť, že prítomní, najmä deti, si páračky náramne užili. Riaditeľ miestnej Základnej školy dr. Mihálya Hesza Péter Hekli nás poprosil, aby sme o rok predstavili túto tradíciu všetkým deťom,” dodala. Predsedníčka prezradila, že ako dieťa veľmi rada chodila na páračky, lebo počula zaujímavé príbehy, pochutnala si na zákuskoch a vtedy im dospelí odliali kúsok z vlastnej kávy s mliekom. Tento nápoj volali kakao.



Tünde Debreceniová Králiková sa pochválila, že samospráva má dobré kontakty s terajším vedením základnej školy. „Podporujeme výučbu ľudového tanca a pomáhame pri varení a pečení. Naposledy sme spolu s rodičmi ušili detské kroje. Zatiaľ sa 1. a 2. trieda učí tanec ako predmet, ktorý je integrovaný do telesnej výchovy. Ostatní sa ho môžu učiť pondelok popoludní. Tam sa stretáva okolo 70 mladých. Učí ich Katarína Simonová.“
Všetky deti dostali masteničky. „S perečkom, ako ich tu nazývame, sme našim štyrom najmladším namazali líca a darovali sme im tieto, pôvodne kuchynské predmety,“ podelila sa vedúca miestnych Slovákov. Na stretnutie prišli aj takí, ktorí sa do Novohradu prisťahovali iba teraz a veľmi dobre sa cítili i tí, ktorí navštevujú výšivkársky krúžok. Všetci sa tešili z toho, že v Novohrade sa ľudia ešte takto schádzajú.



Najbližšie väčšie podujatie usporiadané Slovenskou národnostnou samosprávou obce Novohrad sa bude konať 15. marca. Vtedy sa otvorí v sídle slovenskej samosprávy výstava zostavená rytierom maďarskej kultúry Józsefom Véghom. Výšivky vystriedajú knihy napísané týmto chýrnym osvetárom, staré listy a dobové dokumenty. Medzi nimi budú aj také klenoty ako napríklad korešpondencia Kálmána Mikszátha s predkami historika. Výstava bude otvorená cez víkendy.
(ar)
Foto: T. Debreceniová Králiková
2022-12-09



Elismerés

Küldetésének tekinti a szlovák hagyományok gyűjtését, őrzését
a Nógrádi Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat elnöke

Debreceniné Králik Tünde, a Nógrádi Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat elnöke a Nógrád Megyei Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat és a Nógrádi és Hevesi Szlovákok Egyesülete által a közelmúltban megrendezett regionális napon díjat vehetett át többek között a szokások gyűjtéséért, feldolgozásáért, az Orgona Gyermek Hagyományőrző Klub és néptánccsoport megszervezéséért. Debreceniné Králik Tündével a közel három évtizedes munkásságáról beszélgettünk.


Debreceniné Králik Tünde (balra) átveszi a Nemzetiségünkért, Hagyományápolásunkért díjat Nedeliczki Teréztől, az egyesület elnökétől
Forrás: Nool
Fotós: H.Cs.

– Hogyan vált ilyen fontossá önnek a hagyományőrzés?
– Dédszüleim betelepített szlovákok voltak, így kerültek Nógrádra. Mindig szlovákul beszéltek hozzám. Később az iskolában is tanultam a nyelvet. Hozzáteszem, már gyermekként is nagyon szerettem a különféle kézműveskedést, köztük a varrást, így ezen az irányon folytattam tovább a tanulmányaimat is. Aztán 1996-tól tanítottam néptáncot és népdalt a helyi gyermekeknek. Majd egy hosszú betegséget követően, némi kihagyás után felnőttnéptáncot is. Emellett már 1995-től gyűjtöm és őrzöm a hagyományokat. Sajnos, manapság néptáncot már nem tanítok, de a szlovák nemzetiségi önkormányzat támogatásával zajlik néptáncoktatás a faluban az alsó tagozatosak számára. A hagyományőrzés pedig azért ilyen fontos számomra, mert nem szeretném, ha feledésbe merülne a népviseletünk, a néptáncunk és a szokásaink.


Debreceniné Králik Tünde büszke arra, hogy a gyermekei után az unokái is őrzik a hagyományokat
Forrás: Beküldött

– Közel három évtizedes múltra tekint vissza a szokások gyűjtéséért, feldolgozásáért végzett munkája. Hogyan készülnek az erről szóló kiadványai?
– Jelenleg a hatodik könyvnél tartunk. Ezekben többnyire összegyűjtjük, majd Végh József helytörténész segítségével feldolgozzuk a hagyományainkat. Megörökítettük már a nógrádi lakodalmast, a gasztronómiát, a tollfosztást, a szüreti mulatságot, valamint az élő betlehemezést is. Utóbbi nagyon különleges számunkra, hiszen a mai napig járunk betlehemezni. Többször részt vettünk Debrecenben a nemzetközi betlehemes találkozón, amelyen több díjat is elnyertünk. Ezenfelül törekszünk arra, hogy minden nógrádi háztartásba kerüljön legalább egy példány a könyvekből.

– Mikor és milyen célokkal hozta létre az Orgona Gyermek Hagyományőrző Klub és néptánccsoportot és a Nógrád Szíve Hagyományőrző Baráti Kört?
– Az Orgona Gyermek Hagyományőrző Klub és néptánccsoportot még 1995-ben hoztam létre, azzal a céllal, hogy gyermekeim, illetve mindenki, aki szeretné, az megismerhesse a hagyományainkat. Sajnos, ahogy említettem, a betegségem miatt ez a csoport végül 2000-ben megszűnt. Azonban 2010-ben létrejött a Nógrád Szíve Hagyományőrző Baráti Kör, és még ugyanabban az évben megalakult a településen a szlovák nemzetiségi önkormányzat. Azóta is mindkettőnek én vagyok a vezetője. A hagyományőrzési feladatokat pedig közösen látjuk el.

– Mit tart a legfontosabb feladatának a Nógrádi Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat elnökeként?
– Mottónk: „Segíts, hogy a feledés homálya ne rabolja el tőlünk régi hagyományaink és múltunk tengernyi emlékét. Hiszen a múlt nélkül nincs jelen és nincs jövő!” Szlovákul: Naše heslo: Poď pomôcť, aby sa naša minulosť nezmizla. Nenechajme, aby sa zabudla naša kultúra, naše tradície. Keď nebudeme neprestajne chrániť naše hodnoty a nebudeme sa o ne starať, nebudeme mať ani prítomnosť, ani budúcnosť.
Éppen ezért a legfontosabbnak azt tartom, hogy a következő generációknak átadjuk tót hagyományainkat, szokásainkat és anyanyelvünket.

– Mit jelent az ön számára a nemrégiben átvett Nemzetiségünkért, Hagyományápolásunkért díj?
– Korábban kaptam már elismerést az előző önkormányzati vezetőségtől, de igazán ezzel a díjjal ismerték el először a munkásságomat. Ennek számomra eszmei értéke van, és azt jelenti, hogy nem hiába dolgoztam ennyi éven át. Emellett megerősít abban, hogy jó úton járok, ne hagyjam abba. Külön örömmel tölt el, hogy ezzel is öregbíthetem községünk hírnevét.

Gyűjtésekre koncentrál, szakkört és kiállítást szervez

A jövőre vonatkozó terveit illetően Debreceniné Králik Tünde elmondta, hogy a község önkormányzatával együttműködve folytatná munkáját.
– Szeretném még összegyűjteni azokat a hagyományokat, szokásokat amik eddig kimaradtak. Ehhez igyekszünk pályázati támogatást is igénybe venni. De legfőképpen a gyűjtésre kívánok koncentrálni, ugyanis az utolsó időben vagyunk, és már alig akad olyan ember, aki még mesélhet a régi dolgokról. Emellett jelenleg hímző és varró szakkört is tartok. A helyi lakosok munkáiból pedig hímzéskiállítást is szerveztünk a szlovák nemzetiségi önkormányzat székhelyén. Az egyesületünk nemrégiben pályázati forrásból szerezhette be a kiállításhoz szükséges bútorokat. Terveink szerint a tárlat negyedévente változik majd és a helyi lakosok munkáit mutatja be. Ezenkívül szeretnék szorosabb együttműködésre törekedni az önkormányzattal. Amit pedig az egészségügyi állapotom már nem enged meg, annak az ügyét igyekszem majd támogatni.


VÝSTAVA V NOVOHRADE
Uverejnené: piatok, 28. október 2022, 05:07



Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad 16. októbra usporiadala slovenskú rímskokatolícku omšu v miestnom Kostole Blahoslavenej Panny Márie, ktorú celebroval farár László Rados, a posvätenie zrekonštruovanej budovy a nábytku spojené s otvorením výstavy o novohradských výšivkách.
Priestory, ktoré slovenská samospráva dostala do užívania od obce sa nachádzajú na Hunyadiho ulici. Tam prítomných v mene Priateľského spolku Srdce Novohradu a Klubu pre zachovávanie tradícií pozdravila predsedníčka miestneho slovenského zboru Tünde Debreceniová Králiková. „Splnil sa náš veľký sen. Slovenská samospráva totiž dostala časť budovy od obce. Vďaka grantom sa ju podarilo zrekonštruovať zvonka i znútra. Priateľský spolok Srdce Novohradu v inom súbehu vyhral financie na vytvorenie výstavných miestností v nej. Za obnovu budovy ďakujeme miestnemu podnikateľovi Richárdovi Lévaimu. Nábytok zhotovil Tamás Klíber zo susednej obce Berkenye. Vďaka výstave môžeme nahliadnuť do života a odievania našich starších príbuzných, starých rodičov i rodičov. Tieto ručné práce slúžili domácnostiam ako úžitkové, aj ako dekoratívne predmety. Pre nás, potomkov, sú nositeľmi posolstva o niekdajšom živote, každodenných zvykoch, radostiach a starostiach ľudí. Niektoré kusy sú darované a tým sú trvalým majetkom našej samosprávy, iné sme dostali len na dobu trvania výstavy. Je našou neskrývanou túžbou, aby sa v týchto miestnostiach aj v budúcnosti konali expozície zo súkromných zbierok obyvateľov. V Novohrade totiž žije veľa nadaných ľudí. Starší ľudia verili, že maľovanie a vyšívanie je modlitbou. Čiary na papieri, dreve, alebo stehy na odeve symbolizovali do zeme zasadené semená, ktoré vyklíči len v našich dušiach, v spomienkach,” prihovorila sa po maďarsky predsedníčka po hymne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia. Jej slová do slovenčiny prekladala Marta Eva Mlinárcseková.





Po recitácii Zalána Povazsána v mene obce prítomných privítala prednostka obecného úradu Annamária Majerová. Medzi inými spomenula, že v spolupráci so slovenskou samosprávou dedina od novembra plánuje usporiadať výšivkársky krúžok. Následne T. Debreceniová Králiková poprosila L. Radoša, aby posvätil zrekonštruovanú budovu a jej nový nábytok, nech je Boh stále s obyvateľmi Novohradu a naďalej sprevádza prácu samosprávy pri zachovávaní tradícií. Výstava Novohradské výšivky potrvá do konca decembra. Návštevníci si ju môžu so sprievodcom pozrieť každú stredu od 15. do 17. hodiny, v sobotu od 10. do 12. hod. a popoludní od 14. do 16. hod., alebo v nedeľu od 10. do 11.hod. Skupiny môžu požiadať predsedníčku aj o iný termín na telefónnom čísle 06306801816.
(ar)
Foto: Zoltán Hustyava

Záznam z podujatia si môžete pozrieť tu:
Netradičná rozlúčka novohradských predškolákov
         
                                                                    

Rozlúčka so školou je vždy významným míľnikom v živote mladého človeka. Vtedy sa oblečie do slávnostných šiat: dávnejšie do kroja, v súčasnosti do čiernobielej rovnošaty. Nielen na základných školách, ale aj v mnohých škôlkach sa opäť veľkej obľube teší vystupovanie na podujatiach v ľudovom odeve. Už ani Novohradčania nebudú výnimkou, keďže matka jedného lúčiaceho sa škôlkara, Gina Máriássyová vyhľadala miestnu slovenskú samosprávu, aby jej pomohla lúčiacim sa škôlkarom ušiť novohradský slovenský kroj. Z iniciatívy vytrvalej ženy sa spojila celá obec.
„Predtým už aj nám veľa rodičov spomínalo, že sa pamätá na svoju rozlúčkovú slávnosť, ktorá prebiehala v kroji. Posledná bola pred vyše 30 rokmi, ale dodnes na ňu majú pekné spomienky. Na škodu veci, postupne sa detský ľudový odev roztratil a opotreboval. Keď nás Gina vyhľadala so svojím nápadom, veľmi sme sa potešili, keďže výchovno-vzdelávacie inštitúcie kroje už vôbec nemajú. Ihneď sme v tom videli veľký potenciál. Mamičke sa dokonca podarilo zmobilizovať ďalších rodičov, obyvateľov, ale aj zabezpečiť sponzorov. Za krátky čas sme s prácou mohli začať. Vďaka jej vytrvalosti sa po približne 30 rokoch predškoláci opäť rozlúčili s materskou školou v novohradskom kroji,“ vysvetlila nám pôvod nápadu predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad Tünde Debreceniová Králiková s tým, že rodičia museli zaplatiť len symbolickú sumu. Nadšená skupina ľudí napokon ušila 20 kusov. Keďže sa do miestnej základnej školy prihlásilo 23 prváčikov, do septembra ešte došije zvyšok. „Stretávali sme sa v Dome občianskych organizácií, ktorý sa na niekoľko mesiacov premenil na výrobňu ľudových krojov. Po rýchlom zaškolení strihači, kresliari, krajčíri a vyšívači začali s robotou. Klub pre zachovávanie tradícii vyšíval, ja a poslankyňa Zuzana Lakiová sme dozerali na šitie oblečenia. Starší obyvatelia zase dbali o to, aby každý odev a doplnky boli autentické,” ozrejmila deľbu práce predsedníčka miestnych Slovákov. Vyzdvihla, že každý kroj ušili tak, aby sa jeho veľkosť dala upraviť. Podľa predpokladov deťom bude vhodný na 4 roky, teda kým sa nedostanú na vyšší stupeň. Na ušitie krojov sa muselo zakúpiť 100 metrov plátennej bielej látky, na chlapčenské nohavice a vestu sa použilo 20 metrov materiálu. T. Debreceniová Králiková nám prezradila, že v auguste slovenská samospráva plánuje krúžok, na ktorom sa záujemcovia môžu naučiť šiť a vyšívať novohradský ľudový kroj. „Verím, že aj týmto sa nám podarí prinavrátiť tú hmotnú časť našej slovenskej kultúry, ktorá zapadla prachom. Ako pokračovanie, chceli by vyučovanie ľudového tanca a hudby. Teraz hľadáme učiteľov, ktorým nie je neznámy slovenský národnostný folklór a majú trpezlivosť so školopovinnými deťmi. Chceme začať od základov, teda od koreňov. Je potešujúce, že vďaka Gine sa rozbehlo niečo na poli výchovy mládeže k tradíciám. Neradi by sme s tým prestali, ba hľadáme riešenia, ako z toho vyťažiť maximum,” dodala predsedníčka. Okrem toho, že slovenská samospráva v Novohrade usporiada podujatia pre všetky vekové generácie, má na zreteli, aby miestnych Slovákov alebo ich nasledovníkov motivovala k miestnemu slovenskému národnostnému cíteniu. Videli sme na samotných deťoch, keď si obliekli kroje, že boli hrdé. Rozlúčková slávnosť s predškolákmi, na ktorú vychovávateľky pripravili pekný slovensko-maďarský program, môže znamenať začiatok niečoho nového, čo možno prehĺbi slovenské národnostné povedomie v Novohrade,“ konštatovala s nádejou predsedníčka T. Debreceniová Králiková.





Najbližšie slovenské podujatie Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad sa bude konať 25. júna od 13. hodiny v miestnom kultúrnom dome. Organizátor pozýva všetkých záujemcov na slávnostné odovzdávanie cien a VI. ročník súťaže spevu a piesní Nemôžem žiť bez muziky.
AR
Foto: T. Debreceniová Králiková
NOVOHRADČANIA OPÄŤ MUZICÍROVALI A NÔTILI

Údolím obklopeným vrchmi Börzsönyských vrchov sa ozývala muzika. V slovenskej národnostnej obci Novohrad, ktorá bola niekdajším strediskom župana a prvým osídleným miestom župy, slovenská samospráva 25. júna usporiadala slávnostné odovzdávanie cien a VI. ročník súťaže v speve ľudových piesní s názvom Nemôžem žiť bez muziky. Podujatie sa uskutočnilo v Dome kultúry, ktorého priestory sú ideálne nielen veľkosťou, ale aj tým, že v letných horúčavách je v ňom príjemne.

Po hymne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia sa ako prvá prihovorila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad Tünde Debreceniová Králiková. „Som veľmi rada, že sme sa opäť mohli stretnúť v rámci takéhoto veselého podujatia, aby sme spoločne udržiavali tradície, kultúru, spoluprácu i spolupatričnosť a aby sme strávili spolu príjemné chvíle na krídlach piesní,” zneli jej milé slová v maďarčine, ktoré do slovenčiny prekladala Márta Mlinárcseková. Predsedníčka miestnej samosprávy dodala, že tento deň má byť o minulosti a prítomnosti preto, aby sme mali budúcnosť.



Novohradčania sú široko-ďaleko známi svojou pohostinnosťou. Po kultúrnom programe folklórneho súboru z Diósjenő prítomným a hosťom z družobnej obce Cibakháza pripravili perkelt s cestovinou. Chutné jedlo navaril aktivista slovenskej samosprávy István Slenk.
V prvej časti programu sa prítomným najprv prihovoril starosta Novohradu Richard Varga. Vo svojom prejave ocenil prácu slovenskej samosprávy, ktorá má zásluhy na rozvoji obce. Predseda Slovenskej národnostnej samosprávy vo Vacove Július Alt odovzdal pozdrav predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej, ktorá sa z pracovných dôvodov nemohla zúčastniť podujatia. Potom osvetár József Végh predstavil sériu kníh o Novohrade s názvom Naše novohradské korene a stručne hovoril o príprave jej tohtoročnej časti, ktorá sa bude zaoberať slovenskými rodinami v Novohrade, a je naplánovaná na december. Program pokračoval slávnostným odovzdávaním cien. Čestné uznanie za nezištnú prácu na zachovaní ľudového kroja obce Novohrad, za výchovu detí k zvykom a tradíciám i za posilnenie miestnej komunity si od predsedníčky T. Debreceniovej Králikovej a poslankyne Zuzany Lakiovej prevzala Gina Máriássyová. Diplom za obetavú prácu pre Slovenskú národnostnú samosprávu obce Novohrad získala prednostka miestneho úradu Judita Árpásová Schlenková. Za výskum novohradských hodnôt a ich zachovanie udelili diplom aj miestnemu historikovi Józsefovi Véghovi. Za prezentáciu slovenských novohradských tradícií cenu získali spevácky zbor Nevädza a Novohradská betlehemská skupina.



V druhej časti programu s názvom Nemôžem žiť bez muziky sa začala súťaž v speve slovenských i maďarských ľudových piesní. Porotu tvorili R. Varga, J. Alt a J. Árpásová Schlenková. Predstavili sa všetky vekové kategórie, medzi vystupujúcimi boli mladí i starší, sólisti i skupiny. Porota ocenila každé vystúpenie. Medzi detskými sólistami 1. miesto získala Maja Szlezáková. Bez ocenenia však neodišiel ani Olivér Szlezák a Szófia Villányiová Máriássyová. Z dospelých si cenu odniesol Péter Mészáros a osobitné umiestnenie získal József Králik. Z dospelých ženských sólistiek zlatou medailou bola odmenená Piroska Herková, striebro získala Ilonka Panczelová a bronz Judit Pálfyová. Osobitná cena poroty putovala Marike Csuharovej. Zo skupín si prvenstvo odniesli spevácky zbor Nevädza pod vedením Zsuzsanny Szórágyovej a dôchodcovský spevácky zbor Imreho Czibaka. Jeho vedúcou je P. Herková.
Priateľské stretnutie ukončilo vystúpenie speváčky Anikó Gregusovej s názvom Na krídlach piesní. Nasledovala večera, spoločné spievanie a rozhovory.



„Napriek tomu, že v popoludňajších hodinách bola prietrž mračien, myslím si, že ľudia veľmi potrebovali toto stretnutie a cítili sa dobre. Veľa sme sa rozprávali, spievali i tancovali. Mnohí sa už teraz pýtali, kedy bude najbližšie takáto akcia. Ubezpečili sme ich, že koncom septembra. V rámci dvojdňových jesenných oberačkových slávností usporiadame podujatie takéhoto tipu, na ktorom by sme chceli oficiálne odovzdať do užívania nové vitríny slovenskej samosprávy, v ktorých budú vystavené novohradské výšivky,“ zhodnotila podujatie a podelila sa o budúce plány T. Debreceniová Králiková.
AR








Novohrad vydáva zošity o miestnej histórii
         
                                                                    

Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad rozbehla svoju publikačnú činnosť. Okrem série kníh Naše novohradské korene, ktorej tento rok vyšla už 5. časť, začali aj s edíciou Novohradské zošity o miestnej histórii.
Prvá časť sa venuje Novohradskému obecnému múzeu. Zostavil ju osvetár a rytier maďarskej kultúry József Végh. Predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Novohrade Tünde Debreceniová Králiková vo svojom predslove upriamuje čitateľovu pozornosť na to, že v obci vždy bolo dôležité uchovávať tradície, ako aj zbierať hmotné pamiatky. „Na hlavnej ulici obce sa nachádza prednedávnom zriadený nový Obecný dom. Vybudovala ho obecná samospráva. Slovenská samospráva prispela k obohateniu zbierky a na jeho fungovanie. Tradičný slovenský dom má tri miestnosti: pitvor, čistú a zadnú izbu. V nich sú vystavené predmety z dedinského života,“ píše predsedníčka. Zdôrazňuje, že pozoruhodná je najmä kolekcia miestneho slovenského ľudového odevu. Dodáva, že obecná samospráva sa snaží dom neustále obohacovať a preto postavila vnútornú i vonkajšiu pec, a v pláne má aj obnovu hospodárskej budovy a obilnice.
Ako vznikla myšlienka vydať takúto brožúru? „Tento zošiť vznikol výlučne preto, aby sme turistom aj nepriamo predstavili naše hodnoty, aby aj bez sprievodcu vedeli objavovať Novohrad. Prednedávnom sa poslanecký zbor rozhodol, že tento zošit sa bude predávať za 500 forintov s nádejou, že propagačný materiál nebude končiť v koši. Záujemca si ho za túto symbolickú sumu určite kúpi a pravdepodobne aj odloží,“ spomenula predsedníčka slovenskej samosprávy. Doplnila, že pod hradom sa nachádza mapa obce, na ktorej sú vyobrazené zastávky spomenuté aj v brožúre, takže „dobrodružnej výprave“ nič nestojí v ceste.
Vydavateľ, ktorým je miestna slovenská samospráva, si uvedomuje, že hrad má veľmi dôležité miesto v živote obce. Návštevníci prichádzajú do Novohradu pre túto atrakciu. Preto o niečo viac než tridsaťstranová knižka v prvej „kapitole“ najprv vysvetľuje vznik názvu osídlenia a celej župy, vzápätí vykresľuje udalosti okolo hradu a venuje sa udalostiam po tureckej okupácii.
Druhá časť sa venuje predovšetkým slovenským tradíciám. Čitateľ sa dozvie zaujímavé informácie o novohradskom kroji a o najdôležitejších miestnych zvykoch ako svadobné obyčaje, betlehemské hry, páranie peria, majáles i oberačková slávnosť. Tieto súčasti života obce nie sú J. Véghom podané faktograficky, ale pre každého zrozumiteľne. Mnohokrát sa totiž stáva, že keď človek zavíta do nejakého slovenského oblastného domu v krajine, sprevádzajúca osoba chrlí nespočetné množstvo informácií a údajov, ktoré si nikto nezapamätá. Brožúra je veľkou pomôckou, lebo záujemca si ju prečíta vo vlastnom tempe.
Posledná kapitola sa venuje novému Obecnému múzeu. Táto časť je bohato ilustrovaná fotografiami. Podľa T. Debreceniovej Králikovej v zbierke múzea majú okolo 1000 výstavných exemplárov a preto potrebujú obnoviť ďalšie stavby okolo neho. Na našu otázku o pokračovaní Novohradských zošitov o miestnej histórii odpovedala kladne. „V druhej časti by sme radi predstavili čitateľovi faktami podložené príbehy o obci, hrade, ako aj ku každému dôležitému predmetu napísať čosi z jeho zákulisia, či už o pôvode alebo o jeho používaní. Táto knižka sa bude deliť tiež na tri časti. Prvá by sa týkala histórie, druhá gastronómie a tretia kapitola by sa venovala Slovákom v Novohrade,“ povedala predsedníčka. Naostatok sa nám T. Debreceniová Králiková pochválila, že nedávno sa im podarilo vydať fotoalbum o desiatich rokoch existencie Priateľského spolku Srdce Novohradu, ktorý môže znamenať aj začiatok niečoho nového v publikačnej činnosti Novohradu.
AR
Foto: kan
TRI AKCIE V JEDNOM V NOVOHRADE

Uplynulé obdobie nebolo pre Slovákov v Maďarsku ľahké, ale prekonali ho. Postupné uvoľňovanie im dalo akési svetielko viery a mnohé slovenské národnostné samosprávy sa jej chopili. Vytýčili si šľachetný cieľ: všetko vrátiť späť do normálneho kolobehu. Každá obec sa teda začala chystať, plánovať si veľké „otvorenie“ a ani Novohrad nebol výnimkou.
Svoju postpandemickú sezónu Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad naštartovala prezentáciou série kníh Naše novohradské korene, výstavou krojovaných bábik a odovzdávaním cien za vykonanú prácu v prospech prežitia tradícií Novohradu. Akcia teda pozostávala z troch častí, ktoré by obstáli aj oddelene. Celý záznam si môžete pozrieť tu:

Pestrofarebnosť národa a národností pri jednej stene

Oslavujme minulosť, aby sme mali budúcnosť

„Uplynulo veľa času tak, že nebola príležitosť stretnúť sa. Vzhľadom na okolnosti sme zrušili naše obvyklé oslavy, spoločné prípravy na sviatky, exkurzie a spoločné aktivity spojené so zachovávaním tradícií. [...] Toto všetko sme sa snažili trochu vynahradiť v online priestore. Takto vznikla videokompilácia piesní zo záznamov našich speváckych súťaží a na Veľkú noc virtuálna výstava s názvom Vyšívané kraslice Novohradu. Nebolo možné zorganizovať stretnutia, preto naša samospráva venovala svoje finančné a ľudské zdroje na prípravu ďalších častí knižnej série Naše novohradské korene. József Végh nám prednesie prezentáciu o tejto práci, ktorej výsledkom je nová publikácia. Tento deň je o minulosti pre súčasného človeka preto, aby sme mali aj budúcnosť! Oslavujme spolu, oslavujme tradície, kultúru, spolupatričnosť a užívajme si ju. Prajem všetkým prítomným, aby sa cítili dobre, videné a počuté im pomohlo vymaniť sa zo sivej každodennosti a pomohlo pri dobíjaní energie,“ tlmočila po slovensky slová predsedníčky miestnej Slovače Marta Mlinárcseková.
Hľadajme to, čo nás zbližuje
Po vystúpení speváckeho zboru Nevädza so slovensko-maďarskou kyticou ľudových piesní nasledoval príhovor starostu obce Novohrad Richarda Vargu, ktorý pripomenul, že v Novohrade funguje slovenská samospráva aj preto, aby sa starala o tradície a posilňovala slovenskú kultúru zdedenú po predkoch. „Cieľ dnešného podujatia je dvojaký. Prvý je, aby získali uznanie tí z mnohých, ktorí pokladali za dôležité prácu pre miestnu komunitu. Pokladám sa správne, aby sme sa poďakovali všetkým tým, ktorí dávnejšie alebo aj v súčasnosti pracujú v hociktorej oblasti, ale v prospech spoločnosti. Druhý cieľ podujatia je, aby sme prezentovali publikáciu. […] Veľmi sa teším, že vydaná kniha okrem iného predstaví hodnoty našej obce, Novohradu, a dostane sa do každej rodiny. Vydavateľom je Obecná samospráva. Môžeme sa v nej dočítať zaujímavé veci o celej obci a, samozrejme, o hodnotách miestnych Slovákov. [...] Nehľadajme to, čo nás rozdeľuje, ale svojou každodennou prácou posilňujme to, čo nás spája,“ dokončil svoj príhovor R. Varga s nádejou, že kto si prečíta IV. časť Našich novohradských koreňov s názvom Novohradské hodnoty a príbehy, spozná obec a bude ju mať ešte radšej.


S ľuďmi, bez ktorých by to nešlo

Pred prezentáciou kníh vedúca miestnych Slovákov Tünde Debreceniová Králiková, ktorá je už 12 rokov na čele slovenskej samosprávy, a jej podpredseda, bývalý absolvent budapeštianskej školy Attila Rezsnák s pomocou Barbory Romhányiovej a Marka Rácza, oblečených v krojoch, odovzdali Pamätné listy a plakety predsedovi Slovenskej samosprávy vo Vacove Júliusovi Altovi a jeho manželke Helenke za kultúrnu a pedagogicko-výchovnú prácu vykonanú v Novohrade v období rokov 1956 – 1970. Mária Csuharová získala cenu „Strážkyňa slovenských tradícií v obci Novohrad“. Posmrtne samospráva ocenila prácu Štefana Molnára a jeho manželky. Pamätný list a drevenú plaketu prevzali ich deti Štefan a Tibor. Pamätným listom a plaketou slovenská samospráva uznala aj prácu B. Dávidovej za jej zanietenosť a činnosť pre miestnu slovenskú komunitu v obci.
Veľké činy malej slovenskej komunity
Hostitelia sa rozhodli skromným darčekom prekvapiť aj pozvaných hostí, predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú a predsedu Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy Ferdinanda Egyeda. R. Egyedová Baráneková si vo svojom príhovore zaspomínala na dávne časy, keď aj ona chodila do Novohradu vyučovať mládež tanec. „Veľmi dávno už poznám obec Novohrad. Keď som sem začala chodiť, v škole sa vyučovala slovenčina a aj v materskej škole bola slovenská výchova. Dnes už, žiaľ, nie je. Je mimoriadna a dôležitá vec, čo tu vykonáva slovenská samospráva. Chcem každému poďakovať, kto jej činnosť podporuje. Viem, že v dnešnom svete všetci máme veľa problémov. Plusom je, keď sa niekto hlási k slovenskej národnosti a aj robí všetko pre to, aby prežilo dedičstvo, naša kultúra a jazyk,“ zneli slová uznania R. Egyedovej Baránekovej. Dodala, že keď novohradskí Slováci s takouto oduševnenosťou a elánom budú aj naďalej pracovať, budú mať len dobré výsledky.

K Novohradčanom sa prihovoril aj predseda SNSNŽ o budúcoročnom sčítaní obyvateľov. „Potrebujeme každého, kto sa ešte nejakým spôsobom viaže k Slovákom v Novohradskej župe, lebo veľmi ubúdame. Vidieť to v štatistických počtoch škôl a samospráv. [...] Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na budúci rok, keď bude sčítanie obyvateľov. [...] Bude dôležité nielen pre slovenskú národnosť v Maďarsku, ale pre všetky národnosti v župe i krajine. Rozhodne totiž o tom, čo bude nasledujúcich 10 rokov. Ak sa k slovenskej národnosti prihlási menej obyvateľov, na viacerých miestach nebude možné zakladať národnostne samosprávy v rokoch 2024 a 2029. Prosím vás o to, aby ste sa prihlásili k našej národnosti, aby ste boli hrdí na to, že máte slovenské korene alebo predkov. Čím viac nás bude, tým viac môžeme urobiť,“ konštatoval F. Egyed.


Minulosť zvečnená v knihách

Po príhovoroch nasledovalo premietanie krátkej videonahrávky o zosnulých Molnárovcoch a slova sa ujal rytier maďarskej kultúry J. Végh. Osvetár tentoraz nepredstavil len novú publikáciu, ale všetkých päť. Prvá časť série bola dvojjazyčná a snažila sa oboznámiť záujemcov s históriou Novohradu, príchodom Slovákov do obce, so zaujímavosťami z dejín miestnej evanjelickej a katolíckej cirkvi, ako aj s tradičnou kultúrou, folklórom, krojom miestnych obyvateľov, a portrétmi, resp. spomienkami na významné osobnosti, či inštitúcie a kolektívy, ktoré sa snažia zachovať slovenský ráz Novohradu. Novohradská svadba predstavila zachované slovensko-maďarské verše družbu, rozpomienky miestnych obyvateľov od manželiek, kuchárok, hudobníkov až po obliekačku nevesty. Od II. časti sa slovenčina zjavovala len sporadicky, keď si odmyslíme úvodné slová a niektoré fotografie dobových písaných textov, bola maďarská. Podobné badať aj v publikácii Novohradskí hrdinovia a obete vojen, ktorá spracováva vojnové obdobia od Rákócziho povstania, cez revolúciu v rokoch 1848 – 49, prvú a druhú svetovú vojnu až po Maďarskú revolúciu v roku 1956. V tomto roku vyšla štvrtá časť série, ktorú vydala Obecná samospráva. Časť Novohradské hodnoty a príbehy sa zaoberá hmotným a nehmotným dedičstvom Novohradu, ako sú napr. stavby, príroda, tradície alebo gastronómia, zhromažďuje písomnosti o novohradskom hrade, články z novín, ako aj legendy a spomienky obyvateľov. Z pätice doteraz vydaných publikácií sa táto obálkou i väzbou líši od ostatných. Je farebná a 394-stranová kniha obsahuje veľmi kvalitné a zaujímavé texty. „Ak to človek berie vážne, práca na zachovávaní tradícií a miestnej histórie nikdy neskončí. Naše plány zahŕňajú aj ďalšie podobné nápady, o ktoré požiadame obyvateľov obce, aby nám pomohli tak ako doteraz,“ prihovára sa T. Debreceniová Králiková vo svojom tradičnom dvojjazyčnom úvode. Predsedníčka mala na starosti časť Novohradské príbehy. V máji bola táto publikácia prezentovaná online a môžete si ju pozrieť na youtube kanáli obce Novohrad.

10 rokov v službách Novohradčanov

Zatiaľ posledný, piaty diel Našich novohradských koreňov sa volá Strážcovia tradícií v Novohrade. Spracúva 10 rokov existencie Priateľského spolku Srdce Novohradu. Vonkajší vzhľad 138-stranovej publikácie je v duchu prvej, druhej a tretej časti. Jediná zmena je v tom, že na obálke, ako aj v knihe sú farebné obrázky. Autori J. Végh a T. Debreceniová Králiková si na obálku vybrali jedno z jeho najznámejších predstavení, betlehemské hry, s ktorými spolok vystupoval po celom Maďarsku. Vonkajšej, ani vnútornej grafickej úprave sa nedá nič vytknúť. Publikácia sa ľahko číta, je zrozumiteľná každému. „Našu skupinu v júni 2009 tvorilo 8 ľudí, ktorú viedla T. Debreceniová Králiková. Naše združenie bolo založené v septembri 2010 a malo 14 členov. Dnes ich máme 28, a veríme, že čoraz viac ľudí sa zamiluje do nádherných tradícií našej minulosti,“ píše v predslove predsedníčka. Kniha je akási kronika, ktorá časovo mapuje históriu spolku. Strážcovia tradícií v Novohrade – Priateľský spolok Srdce Novohradu oslavuje svoje 10. výročie založenia a nevynechá ani jednu dôležitú udalosť zo svojej činnosti. Čitateľ sa obohatí o zaujímavé informácie, dokonca si môže prečítať tri scenáre (betlehemské hry, stavanie mája a tradičnú svadbu). Vedľa nich sú však aj programy ako driapanie peria, tradičná zabíjačka, gastronomické špeciality s postupom práce, oberačkový pochod, výučba ľudových tancov, tábor na zachovanie tradícií, súťaž v speve, Deň matiek, dni šitia, predvianočné remeselnícke kurzy alebo hradné hry. Knihu uzatvárajú fotografie z Knihy návštev a v poslednej časti Ktorých si uchovávame v pamäti sú uvedení tí, ktorí novohradskú slovenskú komunitu navždy opustili.
Na záver podujatia T. Debreceniová Králiková spolu s A. Rezsnákom odovzdali kyticu aktivistkám, pomocníčkam slovenskej samosprávy: Márii Rózsovej, Marianne Lévaiovej a prekladateľke publikácií do slovenčiny Alexandre Kázmérovej z Veľkého Krtíša. Podobnej úcty sa dostalo aj Magde Tóthovej z Dejtáru, ktorá neúnavne šije kroje na bábiky. Tretia poslankyňa slovenskej samosprávy Zuzana Lakiová počas celej akcie mala za úlohu, aby všetko „za oponou“ fungovalo. Svoju prácu vykonala na výbornú, lebo prítomní si ešte spoločne zanôtili a na posedení si užili tieto povznášajúce chvíle bez každodenných starostí. Ani domov sa im nechcelo!
AR
Foto: autor
NOVINKY O NÁRODNOSTNOM ŽIVOTE V NOVOHRADE
Máme za sebou obdobie, počas ktorého sme mohli na vlastnej koži prežiť izoláciu. Aktuálne prognózy sú upokojujúce, ale odborníci stále varujú, aby sme dodržiavali bezpečnostné opatrenia. Slovenské samosprávy v našich mestách a obciach už viac než rok pracujú „z domu“, no snažia sa udržať národnostnú komunitu, osláviť s ňou významné dni, aj keď len na diaľku. Niektorí usporiadajú virtuálne podujatia, iní zase potešia svojich voličov materiálnymi maličkosťami.
Na Deň matiek každá matka, stará mama a krstná dostali od vedenia Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad pohľadnicu. Na jej prednej strane boli fotografie z posledných osláv Dňa matiek, ale aj z Betlehemskej hry, ktorú Novohradčania považujú za svoj klenot. Podujatie, ktoré sa už druhý rok nemohlo konať tak ako „v čase mieru“, sa vždy tešilo veľkej obľube. Nežnejšie pohlavie prvú májovú nedeľu zvykne dostať od organizátorov kytičku konvaliniek, ale tentoraz to opatrenia nedovolili. Na zadnej strane pohľadnice bol text: „Dnes by sme Vás chceli objať tak, ako v predošlých rokoch. Chceli by sme Vás pozdraviť tak, ako to Srdce Novohradu a slovenská samospráva robili dlhé roky. Chceli by sme Vás opäť obdariť veršom, tancom, spevom, kvetom a zo srdca vytvorenými darčekmi. V tomto roku to nemôžeme urobiť. Preto posielame pamätnú pohľadnicu o tradíciách.“ Predsedníčka slovenskej samosprávy, ako aj Priateľského kruhu a folklórneho súboru Srdce Novohradu Tünde Debreceniová Králiková nám povedala, že nápad prišiel nečakane.
...
AR
Foto: T. Debreceniová Králiková

Celý príspevok si môžete prečítať v 19. čísle nášho týždenníka, ktoré vyjde dňa 13. mája.


ČO NOVÉ V NOVOHRADE?



Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad aj v tomto roku plánuje vydať v poradí už 5. diel Našich novohradských koreňov. Štvrtá časť mala názov Novohradské hodnoty a príbehy a oproti doterajším má až úctyhodných 396 strán. Autorom bol opäť rytier maďarskej kultúry József Végh.

Uznávaný osvetár spracoval aj predchádzajúce časti tejto série, Novohradskú svadbu, ako aj príbehy novohradských obetí vojen. „Na túto časť našej práce sme veľmi hrdí. Aktuálnu publikáciu sme síce nemohli predstaviť širokej verejnosti, ale už teraz máme vymyslený koncept ďalšieho diela. Financie sa snažíme získať z rozličných zdrojov, našťastie sa nám to vždy podarilo,“ spomenula predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Tünde Debreceniová Králiková. Otvorene hovorila aj o nepríjemnostiach, ktoré vznikli okolo knihy. „Obyvatelia sa už na ňu veľmi tešili, ale vydanie meškalo. Zapríčinila to koronavírusová nákaza, ale aj náš nový starosta, ktorý v poslednej chvíli pred tlačou stiahol slovenskú verziu jeho predslovu. Argumentoval tým, že nezapadá do koncepcie knihy a je zbytočný. Starostovi sme rukopis poslali včas, nepovedal však svoju mienku o ňom, a o päť minút dvanásť sa rozhodol urobiť tento krok. Knihu, ktorú sme plánovali vydať koncom minulého roka, sa nám napokon podarilo dokončiť pred mesiacom,“ posťažovala sa predstaviteľka miestnych Slovákov. Dodala, že písomne vyhľadala niekoľko kompetentných ľudí, aby starostovi vysvetlili, že v Novohrade treba podporovať slovenskú národnosť. „Práve on by mal byť vzorom, motivovať ľudí, aby zachovávali korene a jazyk predkov,“ konštatovala T. Debreceniová Králiková s vierou, že ďalšia spolupráca oboch samospráv bude plynulejšia, lebo už začali pracovať na 5. diele Našich novohradských koreňov.



„Tento prekrásny kraj by sme chceli predstaviť čitateľom cez fotoknihu. Oslovili sme obyvateľov obce, aby nám poskytli staré fotografie, pohľadnice a napísali nám, čo sa na nich nachádza, alebo sa podelili o okolnosti ich vzniku. Bohužiaľ, žije tu už málo starších, pôvodných obyvateľov, ale urobíme všetko, aby kniha vznikla. Za dôležité to pokladáme aj preto, lebo tieto obrázky archivujú všetko, o čom dnešná mládež nemá ani potuchy, alebo vôbec nepozná, napríklad niekdajšie miestne kúpalisko alebo dom pre turistov,“ vyzdvihla T. Debreceniová Králiková. Cieľom slovenskej samosprávy je, aby zozbierala čo najviac starých fotografií a cez ne predstavila obec Novohrad a jej okolie. Zostavovateľom by bol opäť J. Végh, keďže dobre pozná kultúrno-spoločenskú minulosť dediny a jej históriu. Predsedníčka spomenula, že istú časť fotografií sa im už podarilo prekopírovať z archívov alebo priamo od zberateľov. Našťastie, slovenská samospráva má veľa podporovateľov, ktorí vedia, že jej existencia spestruje najmä kultúrno-spoločenský život všetkých generácií v Novohrade. „Na Veľkú noc sme vymysleli súťaž pre žiakov miestnej základnej školy. Deti majú farbiť kraslice. Tie najkrajšie práce v 1., 2.-3., 4.-5. a 6.-8. ročníku plánujeme ohodnotiť servítkovou technikou, dekupážou vyrobenou ozdobou,“ vysvetlila predsedníčka. T. Debreceniová Králiková spomenula aj to, že slovenská samospráva podala súbeh na prícestný kríž, ktorý by mal dvojjazyčnú tabuľu. „S naším novým farárom, ktorý nám vždy vychádza z ústrety, sme sa rozhodli, že približne 90 centimetrovú sochu Najsvätejšie srdce Ježišovo postavíme v centre,“ prezradila vedúca miestnej Slovače s nádejou, že turistom i obyvateľom sa bude páčiť. Slovenská samospráva nezabúda ani na tých, ktorí zavítajú do tejto dedinky, nedávno pre nich pripravila brožúru o materiálnych a duchovných hodnotách Novohradu. T. Debreceniová Králiková s hrdosťou poznamenala, že onedlho dokončia rekonštrukčné práce sídla samosprávy, ktorého väčšia miestnosť bude slúžiť na výstavy. Sem plánujú zakúpiť autentické drevené vitríny na zbierku krojovaných bábik. „Chceme ponúknuť možnosť zviditeľniť sa miestnym umelcom, veď v obci máme drevorezbára i odlievača sviečok, ako aj zberateľku mužských a ženských bábik s porcelánovou tvárou a mnohých iných. Barbora Dávidová pri kladení venca pri príležitosti Dňa revolúcie 1848 poskytla slovenskej samospráve párik krojovaných bábik, ktorý sme postavili k pamätníku,“ hrdo dodala T. Debreceniová Králiková.

AR
Foto: T. Debreceniová Králiková, archív

FOTOSÉRIA KROJOVANÝCH BÁBIK BARBORY DÁVIDOVEJ


O Barbore Dávidovej ste sa už na našich stránkach mohli čosi dozvedieť. Novohradčanka, ktorá sa do tejto malebnej dedinky presťahovala v roku 1994 z neďalekého Tolmáču, sa aktívne zapája do spoločenského života obce, či už ako veliteľka miestneho štábu civilnej ochrany alebo hasičského zboru.
Po 10 rokoch manželstva sa síce rozviedla, ale rozhodla sa zotrvať v Novohrade. S jej terajším partnerom sa nenudia, žijú čulý život. B. Dávidová sa pôvodne vyučila za čašníčku. V reštaurácii a kaviarni pod hradom pracovala 10 rokov. Rozhodla sa však rozšíriť si svoje vedomosti a dnes je aj odborníčkou na švédsku masáž a na pedikúru, manikúru. Čím očaril Novohrad túto všestrannú osobnosť, že sa rozhodla zotrvať? Ako vníma národnostnú spoločnosť v dedine? Kedy vstúpil do jej života tento neobvyklý koníček? Odpoveď na tieto otázky a možno aj čosi viac sa dozviete z nášho rozhovoru s milou Novohradčankou.
Mnohí ľudia sa po rozvode snažia zabudnúť na doterajší život zmenou prostredia. Vy ste sa po roku 2004 predsa rozhodli ostať v tejto obci. Prečo?
Mám veľmi rada tunajšiu spoločnosť, nie nadarmo vykonávam spoločenské úlohy. Velenie miestneho štábu civilnej ochrany som zdedila. Sedem rokov bol veliteľom jeden pán, ktorý vynaložil veľa síl na to, aby jednotka existovala. Vtedy som bola jeho zástupkyňou a často mi vravel, aby som štáb nenechala zaniknúť. Po jeho smrti som pokladala za dôležité pokračovať v začatom. Na čele hasičského zboru stála starostka obce. Pre nezlučiteľnosť sa však jednej funkcie musela vzdať a vedenie zverila mne. Veľmi rada robím v prospech obce a spoločnosti. Našťastie mám veľa mladých pomocníkov, aktívnu a pracovitú skupinku ľudí. Myslím si, že s obyvateľmi pestujeme veľmi dobré vzťahy a veria nám.
Do slovenského národnostného diania v obci sa tiež aktívne zapájate či už pracovne alebo súkromne. Ako vidíte prácu miestnej slovenskej samosprávy, združení alebo spolkov v obci?
– To, čo za tie desaťročia vytvorila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad Tünde Debreceniová Králiková, je nasledovaniahodné. Darí sa jej udržať slovenskú komunitu pokope. Neustále pracuje a vymýšľa projekty. Podobne sa činí každá miestna občianska organizácia. Bývalý starosta trval na tom, aby v obci bolo viac organizácií. Jeho iniciatíva vyšla, ľudia boli z nápadu nadšení, zapojili sa mladí aj starší. Nevznikla žiadna súťaž medzi organizáciami, panuje harmónia. Vzorové akcie sú napríklad Súťaž vo varení alebo Národnostný deň, keď sa všetci zídu a vykonávajú organizačné úlohy ako jeden človek.




Ako vznikol váš vzťah k ľudovému kroju?
– Bola som členkou tanečnej skupiny v Tolmáči, ktorý je približne 13 kilometrov odtiaľto. Ako mladí sme tancovali a chodievali na oberačkové slávnosti. Páčili sa mi najviac akcie, ktoré spestrili kroje. Potom som túto etapu života nechala bokom. Ku krojom som sa vrátila vtedy, keď som už ako masérka chodila k starším ľuďom domov. Veľa sme sa rozprávali o všetkom možnom, aj o niekdajších zvykoch. Počuté ma oslovilo. V roku 2013 som sa teda rozhodla, že sa pustím do zbierania bábik. Aj predtým som už mala nejaké, tie však boli väčšinou z porcelánu a nemali ľudový odev. Chcela som ich prezliecť. Najprv som na internete začala hľadať niekoho, kto šije šaty na bábiky podľa zákazky, keďže v šití veľmi nevynikám. Takto som našla kontakt na veľmi milú Dejtárčanku. S tetou Magdou som sa veľa rozprávala o minulosti. Ona ma posmelila, aby som krojované bábiky začala zbierať. Nemala som v pláne dať si vyrobiť len nové, ale chcela som zachrániť čo najviac pôvodných bábik. Preto som v Novohrade odkúpila tie, ktoré obyvatelia ešte našli niekde v útrobách skríň. Mnohé deti a vnuci chceli zo zdedeného majetku svojich rodičov bábiky vyhodiť, ja som ich však poprosila, aby mi ich predali.


Takýto koníček nevyzerá na lacnú záležitosť. Koľko stoja bábiky, koľko ste ich doteraz pozbierali a za 8 rokov koľko krojov sa vám podarilo napodobniť vierohodne?
– Takéto hobby je nákladné. Môžem povedať, že suma za kus je od 5000 do 80000 forintov. Cena závisí od toho, kto za koľko sa odhodlá vzdať sa bábiky. Tie, ktoré si objednávam z Dejtáru, stoja okolo 20 tisíc forintov. Najdrahšiu krojovanú bábiku som odkúpila za 60 tisíc forintov tu, v Novohrade, ale len preto, lebo som vedela, že majiteľ ju vyhodí. Chcela som tomu predísť. Teraz narýchlo neviem presný počet, ale zbierka pozostáva z približne 90 bábik. Menšie uskladňujem doma vo vitrínach. Väčšie, tie 30-70 centimetrové, sú na povale, samozrejme v takej škatuli, ktorá ich chráni pred vlhkosťou, prachom a moľami. Najstaršie bábky zo zbierky sú tzv. chodiace zo 70-tych rokov. Čo sa týka krojov, z národnostných dominuje predovšetkým sedmohradský, väčšinou mám kroje z Novohradu a jeho okolia i zo župy. Keďže naša obec má družobný vzťah s poľskou dedinou Reńska Wieś, plánujem si zabezpečiť aj poľský ľudový kroj. Teraz mám 23 bábik, ktoré ešte nemajú odev.
– Ako ste dostali nápad fotografovať bábiky v rozličných polohách?
– Počas pandémie, keďže aj služby boli zakázané, som sem-tam vyniesla niektoré bábiky na dvor a fotografovala som ich. Poznáte to, niekto sa sústreďuje na rastliny alebo rôzne predmety, ja zase na hračku každého dievčaťa. Raz sa mi v telefóne podarilo zachytiť v pozadí aj hrad. Vtedy ma napadlo, prečo by tieto bábiky nemohli byť pred známymi budovami, či sochami Novohradu. Pomohla mi aj moja 27-ročná dcéra, ktorá robí so svojím prístrojom super fotografie. Chcela som však zachytiť bábiky v každodenných životných situáciách. Keďže tieto fotografie zožali veľký úspech na internete, plánujem v tom pokračovať. S miestnymi vedúcimi samospráv a združení sme rozmýšľali aj nad tým, že keď sa nám podarí urobiť pekné fotografie, môžeme vydať sériu pohľadníc, na ktorých by boli bábiky, či len odpredu v kroji, alebo nainštalované tak, aby vyjadrili niektoré sviatky alebo úkony v každodenných situáciách.



Takúto prekrásnu zbierku by dozaista obdivovali mnohí, ktorí sa zaujímajú o ľudovú kultúru. Máte nejaké vysnívané ciele alebo plány so zbierkou bábik?
– Aktuálne sa snažím o to, aby niektoré bábiky v miestnom kroji si našli svoje miesto v obnovenej kancelárii Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad, aby návštevníkovi mohla predsedníčka ukázať niekdajší novohradský odev. Veľmi by som chcela zriadiť výstavu, ale takú, ktorá by odzrkadľovala náš život. Bábiky by teda napodobňovali rozličné pracovné činnosti alebo stvárňovali by dôležité momenty ľudského bytia. Rozmýšľala som aj nad putovnou výstavou. Istú časť zbierky by sa dalo vystaviť aj niekde inde, trebárs v múzeách, kultúrnych domoch alebo knižniciach. Medzi dlhodobými plánmi mám zriadenie múzea pri hrade, lebo chcem zbierku zachovať pre budúcnosť. Najlepšie by bolo kúpiť pivnicu v hrade a v nej zariadiť Múzeum bábik. Každý rok chodím do Hollókő a odpozerala som, ako sa im tam podarilo vytvoriť bezpečnú miestnosť pre bábiky a ich kroje. Dnes už existujú také skrine, ktoré by ich ochránili pred neželanými vplyvmi. Nie je druhoradá ani poloha budúceho múzea. Musí byť pred očami turistov. Hrad je možné navštíviť z dvoch strán, a ja by som chcela miestnosť, ktorá je čelom k obci, lebo z tejto strany chodia viacerí. Bábiky by aj tu boli nainštalované tak, aby zvečnili moment napríklad narodenia, svadby alebo pohrebu.

Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák
Foto: Barbora Dávidová

Unikátna výstava v Novohrade
Uverejnené: piatok, 15. máj 2020, 09:27    
 
                                                                       
Tento rok sa pre pandémiu koronavírusu neuskutočnilo Stretnutie partnerských obcí ani súťaž piesní „Nemôžem žiť bez muziky!“ v obci Novohrad, ale sprievodný program, ktorý mal byť korunou podujatia, vám virtuálne predstavíme.
Ide o naozajstnú raritu, lebo jedna takáto figurína, trebárs  novohradská nevesta má hodnotu 20 tisíc forintov, jej duchovná hodnota  je však nevyčísliteľná. Na 6. ročníku spomínaného podujatia predsedníčka  Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad plánovala výstavu 60 bábik oblečených do krojov tejto župy. Medzi nimi sú slovenské, maďarské ale aj švábske odevy. Sen Tünde Debreceniovej Králikovej sa splnil cez nás. Mužské a ženské bábiky s porcelánovou tvárou pochádzajú zo súkromnej zbierky Barbory Dávidovej,  ktorá sa pred 26 rokmi presťahovala z Tolmáčoviec do tejto národnostnej  obce a odvtedy sa aktívne zúčastňuje na jej spoločenskom živote, či už  ako veliteľka miestneho štábu civilnej ochrany alebo hasičského zboru.  Pred šiestimi rokmi sa začala venovať tomuto netradičnému koníčku, odev  pre bábiky jej na objednávku šije staršia pani z Dejtáru, teta Magda, ktorej do detailov vypracované šaty vyvolávajú obdiv. Zbierka je momentálne uskladnená vo vitrínach v obnovenom Kultúrnom dome a čaká na svoje odhalenie.





Podľa predsedníčky miestnej samosprávy verejnosti ju predstavia na septembrovom Obecnom dni. „Dovtedy by sme chceli vydať s Józsefom Véghom  dvojjazyčnú brožúru k výstave. Podobne ako sme to urobili v Oblastnom  dome, aj k bábikám chceme vytvoriť slovensko-maďarské informačné  tabule,“ povedala nám T. Debreceniová Králiková. Dodala, že  zberateľka je pripravená aj na uskutočnenie putovnej výstavy, ale len za  prísnych opatrení. Tieto miestnosti musia byť bezpečné a s primeranou  vlhkosťou, aby sa nekazili odevy bábik. Takéto priestory majú napríklad  múzeá.
AR
Foto: Barbora Dávidová
Anketa: Koronavírus v živote našich Slovákov
         
                                                                    
Pandémia koronavírusu výrazne ovplyvňuje naše životy. Od 16. marca nemôžu žiaci a študenti v Maďarsku navštevovať školy, ale pedagógovia musia pokračovať vo výučbe prostredníctvom digitálnej techniky. Zakázané sú verejné a športové podujatia. Zábavné podniky a kiná sú zatvorené, v kultúrnych inštitúciách zaviedli zákaz návštev. Reštaurácie, kaviarne, predajne môžu byť otvorené do 15. Hodiny, výnimku tvoria potraviny, lekárne a drogérie. V tejto súvislosti sme sa spýtali našich respondentov:
Ako vplýva na váš každodenný život mimoriadny stav spôsobený pandémiou koronavírusu?



Tünde Debreceniová Králiková, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad
KNIHA O NOVOHRADSKÝCH HRDINOCH A OBETIACH V
Uverejnené: utorok, 21. január 2020, 08:49



Naše novohradské korene III. Novohradskí hrdinovia a obete vojen je názov knihy, ktorú vydala Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad.

Prvá časť bola dvojjazyčná a snažila sa oboznámiť čitateľov s históriou Novohradu, príchodom Slovákov do obce, so zaujímavosťami z dejín miestnych cirkví, ako aj s tradičnou kultúrou, folklórom, krojom, to všetko obohatené portrétmi, resp. spomienkami na významné osobnosti, či inštitúcie a kolektívy. Druhá, Novohradská svadba, predstavila úlohu a zachované slovensko-maďarské verše družbu, rozpomienky miestnych obyvateľov od manželiek, kuchárok, hudobníkov až po obliekačku nevesty. Tentoraz nám rytier maďarskej kultúry József Végh predkladá väčší časový úsek, ale nenecháva sa uniesť, v centre pohľadu má stále život padlých hrdinov, osud preživších a dopad vojen na miestnu komunitu.
AR
Foto: autor

NOVOHRADČANIA NEMÔŽU BYŤ BEZ MUZIKY
Uverejnené: pondelok, 29. máj 2017, 16:18


Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad koncom apríla už po tretí raz usporiadala Stretnutie partnerských obcí a súťaž piesní „Nemôžem žiť bez muziky!“, ktoré tohto roku spojili s oslavami Dňa matiek.
Hostia z partnerských obcí: Cibakháze (Maďarsko), Horných Turoviec (Slovensko) a Poborszówa (Poľsko) mali z podujatia o to väčšie zážitky.

Po slovenských i maďarských pozdravných slovách predsedníčky slovenského voleného zboru Tünde Debreceniovej Králikovej a zaznení hymnickej piesne „Daj Boh šťastia“ v podaní Virág Mezeiovej a Barbary Bozóovej odštartoval program Dňa matiek, v ktorom zazneli slovenské i maďarské pesničky a básne, resp. členovia Spolku pestovateľov tradícií Srdce Novohradu predviedli miestne slovenské ľudové tance. Hosťom pripravili dokonca aj darčeky.


Po občerstvení nasledovala súťaž piesní, na ktorú si všetky partnerské obce pripravili slovenské i maďarské pesničky. Predniesli ich sólovo, vo dvojiciach i skupinovo. Zápolenie prebehlo v dobrej nálade a skončilo sa množstvom ocenení.


Záver vydareného dňa strávili účastníci na spoločnej večeri okorenenej hudobným programom umelkyne Ildikó Törökovej a jej cigánskej kapely v hoteli Fenyves park. Myslím, že prezentácia našej slovenskosti a dobrá nálada prispeli k posilneniu vzťahov s našimi partnerskými obcami.

Tünde Debreceniová Králiková – zp
Foto: Zoltán Hustyava
2015.december 6.



Ahogy a nevük is mutatja, a csoport nógrádi lakosokból alakult. Barátokból, akik összejöttek, hogy megmutassák fiataljaiknak, gyermekeiknek és mindenki másnak, hogy milyen is volt községük, Nógrád egy-egy szép hagyománya.
A Nógrád Szíve Hagyományőrző Baráti Kör 2009 júniusában állt össze nyolc fővel Debreceniné Králik Tünde vezetésével. Az egyesület 2010 szeptemberében alakult meg tizennégy fővel. Ma már harmincnyolcan vannak és bíznak benne, hogy egyre több emberrel megszerettetik múltunk szép hagyományait. A néptánc mellett a hagyományőrzés más módjait is művelik, ilyen a nógrádi népi betlehemes, nógrádi lakodalmas, tollfosztás, májusfa-állítás és még sok szép hagyomány, amelyeket 1985-től gyűjtöttek. Büszkék rá, hogy kicsiny falujuk hagyományait több nemzetiség is megismerhette. Ehhez segítségükre voltak és vannak a falu idős lakosai, akik mosolyogva mesélik el, milyen is volt az élet, hogyan teltek hétköznapjaik, ünnepeik, miket táncoltak, milyen összejöveteleik voltak.
A táncokat, gyűjtéseket Debreceniné Králik Tünde gyűjtötte és tanítja be a csoportnak. Baráti körük tagjai 5 évestől 72 évesig fiúk-lányok, férfiak és nők, akiket összekötnek hagyományaik, szokásaik, a régmúlt szeretete. A község szlovák illetve tót nemzetiségű falu, ezért szlovák zene, tánc és szöveg is található az előadásaik között, ezzel is őrizve szlovák hagyományaikat, hiszen a múlt nélkül nincs jelen és nincs jövő.
A csoport immár harmadik alkalommal mutat be betlehemes játékot az Advent Budapesten téli fesztiválon.
Regölés, betlehemezés, kántálás
a Nógrád Szíve Hagyományőrző Baráti Kör előadása
Drégelypalánk, 2015. december 5.



23. marec 2016

O miestnej zbierke v obci Novohrad
Počas našej nedávnej návštevy obce Novohrad sme navštívili aj miestny, pekne upravený Oblastný dom, ktorý ešte nefiguroval v publikácii Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku z roku 2009. Sprevádzala nás po ňom znalkyňa miestneho národopisu Dóra Bernadett Réviová, ktorá odviedla veľký kus práce pri vytvorení tohto dedinského múzea, avšak práve v čase nášho pobytu v Novohrade odovzdávala štafetu vedenia ustanovizne:
- Dom vlastnila pomerne bohatšia rodina, ktorá patrila do vrstvy stredných roľníkov. Od dedičov Andrášikovcov,ktorí nemali vlastné deti sa Obecnej samospráve podarilo kúpiť nehnuteľnosť v roku 2007. Skoro celé zariadenie domu sa zachovalo v pôvodnom stave z tridsiatych rokov minulého storočia a ďalšie exponáty sme získali vďaka veľkej oduševnenosti obyvateľov obce. Máme tu v čistej izbe napríklad rôzne odevy, od pracovných až po pestrofarebné kroje z kvalitnejších materiálov, ktoré so svojimi výšivkami a farbami svedčia o určitej symbolike, podľa ktorej kedysi rozoznávali rôzne sakrálne sviatočné dni, ale napríklad aj vek nositeľky kroja. O obci Novohrad treba vedieť, že tu žijú aj katolícki, aj evanjelickí Slováci, pričom v minulosti sa rodičia netešili, ak ich dieťa si za životného partnera vybralo niekoho z druhej konfesie. Počas výskumu mi jedna moja informátorka porozprávala, že sa v dedine traduje veta dievky, katolíčky, ktorú nechceli vydať za evanjelického mládenca: „Mamka moja, veď v katolíckom hrnci sa časom aj evanjelická klobása uvarí...“.

Z odpovede odborníčky na našu otázku, prečo je v kuchyni nábytok už skôr mestského štýlu vysvitlo, že dievčatá rovnako, ako z mnohých iných dedín, chodili slúžiť do väčších miest, z Novohradu nielen do bližších, ale až do Pešti. Vrátili sa domov už s niečím pre svoju budúcu domácnosť, či už s nejakým nábytkom, alebo v prípade katolíčok aj s obrazmi svätcov. Inak medzi nábytkom v zadnej izbe sa nachádza aj starodávna šúplatová komoda z dedičstva našej sprievodkyne.
– Z maminej strany pochádzam z Častej (Csesztve), v rodine sa traduje náš miešaný palócsky a slovenský pôvod, v tejto vetve máme napríklad nositeľov priezviska Krupa– dodala pani Réviová.
V miestnej zbierke - ktorá sa predtým nachádzala v inej nehnuteľnosti na druhom konci tej istej ulice - nás zaujal originálny nápad: na jednotlivých exponátoch figurujú na malých keramických plátkoch ich názvy v maďarčine, ako aj v miestnej slovenčine.

- Máme tu ešte na ukážku jednu kompletne zariadenú dielňu obuvníka. Zaujímavosťou veľkej maštale je, že jej podlaha je vyložená hrubými doskami, tzv. mostovinami, čo bolo pre zdravie zvierat výhodnejšie, boli čisté, pretože nestáli v hnoji. Inak aj z toho sa dá usúdiť, že pôvodní majitelia patrili medzi majetnejších, a vlastnili voly, aj kone. Na dvore okrem chlievov je ešte budova, v jednej časti je sýpka, kým v druhej je zariadená kuchynka pre naše kultúrne aktivity. Konajú sa tu rôzne podujatia, mali sme tu už spracovanú miestnu svadbu, páračky, ale napríklad 20. augusta tu pečieme aj „nový chlieb“. Pec pri tejto kuchynke, rovnako ako druhý v samotnom oblastnom dome a tretí v Dome občanov máme vďaka našej spolupráci s Nadáciou pre zachovávanie hodnôt Zoltána Vassa. Na ich vybudovanie sme museli zabezpečiť iba materiály, kým spolupracovníci nadácie prišli, spravili nám aj odborný kurz, v rámci ktorého sa naša dedina obohatila o tri pece – informovala nás na záver D. B. Réviová o zachovávaní kultúrneho dedičstva v Novohrade.

(csl)
Foto: csl
11. február 2016

odpovedá predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy obce Novohrad
Tünde Debreceniová Králiková

V akej miere sa vám darí zachovávať slovenský ráz vašej obce?
– Predsedníčkou slovenského zboru som už v druhom cykle. Kedysi sme mali slovenskú samosprávu, ale potom boli roky, keď nefungovala, teraz už opäť pracujeme aj v rámci národnostnej samosprávy. Patrím ku generácii, ktorej starí rodičia hovorili väčšinou po slovensky a ktorej prarodičia vôbec nevedeli po maďarsky. My sme sa ešte aj v škole učili po slovensky a z našej dediny chodili študovať aj na slovenské gymnázium v Budapešti. V súčasnosti máme slovenské zamestnania iba v materskej škole, zaviedli sme ich pred niekoľkými rokmi a venuje sa im vedúca inštitúcie Alžbeta Horváthová, ktorá slovenské odborné vzdelanie získala na vysokej škole v Ostrihome. Medzi našimi dlhodobými plánmi figuruje, aby sme aj pre ďalšie generácie, teda aj pre dospelých, zabezpečili možnosť osvojiť si jazyk našich predkov, resp. zdokonaliť sa v ňom. Ja som kedysi chodila na kurz slovenčiny do Vacova, organizovala ho tamojšia slovenská samospráva, avšak chceli by sme rozbehnúť kurz tu v obci, pretože dochádzanie do mesta pre väčšinu sťažuje situáciu. Zatiaľ uvažujeme o forme krúžku, hoci aj cez víkendy, na spôsob tzv. nedeľných škôl. Miesto pre kurz vieme zabezpečiť, zatiaľ hľadáme odborníka, nemáme pedagóga – slovenčinára, odsťahoval sa z obce. V tejto veci sme sa už obrátili aj na našu župnú slovenskú samosprávu so žiadosťou o pomoc. Je to našou srdcovou záležitosťou, väčšina z nás nezabudla, odkiaľ pochádza, teda pre nás je dôležitá nielen slovenčina, ale aj miestna kultúra. Máme veľa pekných slovenských tradícií, ktoré si chceme zachovať, resp. oživiť, nesmú zapadnúť do zabudnutia. Na páračky, či tradičnú zabíjačku si pamätám ešte z detstva, tie sme oživili. „Oprášili“ sme aj stavanie mája, dokonca sme to aj natočili pre budúcnosť. Potom je to miestna svadba, kde už paralelne, po maďarsky a po slovensky, odzneli rôzne riekanky, verše, vinše a piesne, z nej sme tiež spravili filmový záznam. Podarilo sa nám do tohto procesu zapojiť aj mládež, spolu sa učíme piesne a tance týchto starodávnych zvykov. Dejiskom podujatí je väčšinou náš Oblastný dom. Tejto práci sa venujeme aj v rámci Spolku pestovateľov tradícií „Srdce Novohradu“, ktorý má 28 členov. Pritom veľmi plodná je aj naša spolupráca s Klubom dôchodcov, v ktorom ich je 38. Som učiteľkou ľudového tanca, síce niekoľko rokov som sa zo zdravotných dôvodov nemohla venovať tejto profesii, ale v súčasnosti už mám opäť „nasledovníkov“, a to aj v troch skupinách, v materskej škole, v základnej škole, a pôsobí aj tanečná skupina dospelých, chodíme na vystúpenia, napríklad na Folklórny festival v Banke.Máme aj družobnú obec na Slovensku, Horné Turovce, navzájom sa navštevujeme. Našou najnovšou iniciatívou je spevácka súťaž, z ktorej tiež chceme vytvoriť tradíciu.
(csl)
Foto: autor
Uverejnené: pondelok, 08. február 2016


Spevácka súťaž v obci Novohrad
Obyvatelia obce Novohrad nemôžu žiť bez muziky. Presvedčili sme sa o tom aj na speváckej súťaži, usporiadanej miestnou Slovenskou samosprávou v prvú februárovú nedeľu. Prítomných pozdravila predsedníčka miestneho slovenského zboru Tünde Debreceniová Králiková, ktorá zdôraznila, že cieľom ich podujatia je, aby sa stretali aj po súťaži pri spoločnom speve. Zároveň z tejto iniciatívy by chceli v budúcnosti vytvoriť tradíciu. Zdá sa, že v obci Novohrad hymna Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi...“ je veľmi populárna, pretože po jej spoločnom zaspievaní ju mali v repertoári aj dve žiačky, Virág Mezeiová a Barbora Bozóová. Následne javisko patrilo už dospelým, ktorí zaspievali maďarské, rómske a slovenské ľudové piesne, ako aj novšie pesničky.


Potešili nás sóloví speváci, ako aj rôzne spevácke formácie (duo, trio, skupina) krásnymi miestnymi slovenskými ľudovými piesňami. Mária Čuharová zaspievala tie, ktoré sa naučila od svojho otca, zapísala si ich predtým, ako ich nedávno navždy opustil vo veku 92 rokov. Nás z nich najviac zaujala pieseň „Oreške, oreške, zelenie oreške...“. Pani Mária bola členkou aj speváckeho tria spolu so Zuzanou Lešťanovou a Máriou Králikovou. V jeho repertoári sme objavili aj v iných našich regiónoch populárne slovenské piesne (Prší dáždik, mrholí..., Konope, konope... atď.). Veľkým prekvapením bolo, že na výzvu predsedníčky slovenského zboru, aby sa pokojne predstavili kyticou piesní aj tí, ktorí sa neprihlásili do súťaže na javisko vystúpila Mária Dudásová Poničanová a zaspievala také klenoty miestnej slovenskej ľudovej slovesnosti, ako Páči sa mi šuhajíčok švárny..., alebo Žandári, žandári... Do prednesu piesne Tej noci som nespala... sa oduševnene pridali aj podaktorí z radov obecenstva. Výkon tety Mariky bol o to vzácnejší, lebo nedávno mala mozgovú porážku a celé dni nedokázala rozprávať. Avšak s výnimočnou vytrvalosťou sa táto aktívna členka slovenskej komunity v Novohrade v súčasnosti už dopracovala k úspechu v speváckej súťaži ľudových piesní.


K vynikajúcej atmosfére prispeli aj slovenské piesne v podaní dvojice M. Čuharovej a
Jozefa Králika. Po skončení oficiálneho programu účastníci pokračovali v spoločnom speve svojich najobľúbenejších piesní. Kým sa porota - ktorá pozostávala z vedúcich činiteľov obce – rozhodovala, podávali sa rôzne nápoje a koláče. Tak sme sa aj dozvedeli, že typ fánkov, ktoré sa na Dolnej zemi nazývajú herouke, v Novohrade volajú krapne.


Z odmenených za svoj výkon v súťaži spomeňme dvoch najpopulárnejších medzi obyvateľmi: teta Mária Dudásová Poničanová dostala ocenenie ako najstaršia účastníčka prehliadky a Pétera Mészárosa porota ocenila za vytvorenie vynikajúcej nálady. Pritom každého účastníka, ktorý mal vo svojom repertoári aj slovenské piesne, osobitne odmenila porota.
CsL
Foto: csl
25. marec 2014

Obecná a slovenská samospráva v Novohrade, v spolupráci s miestnym folklórnym súborom Srdce Novohradu,oživili za ostatné roky mnoho miestnych tradícií. Vďaka nim ožila novohradská svadba, chodievali s betlehemom, postavili máj, párali perie.
Zaujímavosťou týchto podujatí je vždy to, že organizátori sa snažia byť čo najautentickejší a starobylú tradíciu nahrávajú aj na video a pripravia množstvo záberov, aby nasledujúce generácie vedeli, čo a ako sa robilo v malej obci. V tomto roku sa rozhodli oživiť tiež jednu zaujímavú tradíciu, zabíjačku. Tá bola kedysi udalosťou pre celú domácnosť. Od včasného rána sa kúrilo v peci a ohrievala sa voda. Chlapi z najbližšej rodiny sa poschádzali a ošípanú obyčajne zakliali nožom. Ženy zachytávali krv na hurky a muži sa snažili dostať ošípanú do koryta na obarenie. Po ňom nasledovalo zavesenie na trojnožku a rozpolenie. Ženy potom spracovali zabíjačkové produkty. Ako poznamenáva kronika, nechýbala pri tom domáca slivovica. Večer deti roznášali do najbližšej rodiny a k susedom kúsok z každej dobroty. Zabíjačka bola jednou z najlepších udalostí na zblíženie sa rodiny.
Ako pre Ľudové noviny uviedla predsedníčka slovenskej samosprávy Tünde Debreceniová Králiková, s podobným úmyslom zorganizovali túto zabíjačku aj novohradskí Slováci, ktorí tradične, slamou opálili brava a pripravili praženú krv i varenú pečienku. Na večeru pozývali deti oblečené v ľudovom kroji obyvateľov obce a počas večere prišli aj zamaskovaní ľudia, ktorí si pýtali kúsok jedla. Na večeru zvlášť pozvali členov samosprávy a tých starších obyvateľov, ktorí pomáhajú aktivistom pri zachovávaní miestnych zvykov.
(ef)

Jesenné radovánky v Novohrade
Obecná a Slovenská samospráva v Novohrade v spolupráci s miestnym folklórnym súborom Srdce Novohraduusporiadali v posledný septembrový víkend Jesenné radovánky.
Prvý deň sa niesol v znamení oberačiek a svadby. Krojovaný oberačkový sprievod pozostával z viac ako 400 ľudí, všetci boli oblečení do ľudového kroja, bez ohľadu na vek a pohlavie. Na čele sprievodu išli na koči nevesta a ženích a na druhom, podľa starého zvyku, richtár s richtárkou, po nich nasledovali jazdci a sprievod zakončili ostatní účastníci. Keďže ich bolo veľa, viacerí miestni podnikatelia pomáhali organizátorom v prevoze účastníkov sprievodu na nákladnom aute k oblastnému domu, kde ich už čakalo pohostenie, pozostávajúce z čerstvých, v peci upečených pagáčikov a domáceho červeného vína. Na dobrú náladu hrala dychová kapela z Vacova. Ľudia nesedeli dlho, rezké melódie ich prilákali do tanca. Pokračovali v ňom aj na plese, ktorý usporiadali v telocvični miestnej základnej školy.
Na druhý deň sa od rána varilo vo veľkých kotloch. Peter Villányi pripravil výborný obed v troch kotloch z baraniny a diviny a Anikó Keresztesová uvarila držkový guláš. Obyvatelia obce zas upiekli „lepníky“ s kačacími drobkami na tradičnej platni, čo sa veľmi rýchle minulo. Na tento deň zavolali organizátori aj folkloristov z okolitých obcí a výborný program pripravili aj obyvatelia z družobnej obce Novohradu Horných Turoviec. So slovenskými tancami sa predstavili Čúvárčania a najmladší členovia miestneho folklórneho súboru zaspievali slovenské a maďarské piesne a tance, dospelí tance z okolia rieky Rába a ostatní spievali prekrásne slovenské ľudové piesne. Bol to príjemne strávený víkend, počas ktorého si obyvatelia obce znovu zaspomínali na svojich slovenských predkov.
Tünde Debreceniová Králiková (ef)
predsedníčka Slovenskej samosprávy v obci Novohrad
17. október 2013, 12

Obecná a Slovenská samospráva v Novohrade v spolupráci s miestnym folklórnym súborom Srdce Novohraduusporiadali v posledný septembrový víkend Jesenné radovánky.
Prvý deň sa niesol v znamení oberačiek a svadby. Krojovaný oberačkový sprievod pozostával z viac ako 400 ľudí, všetci boli oblečení do ľudového kroja, bez ohľadu na vek a pohlavie.

Na čele sprievodu išli na koči nevesta a ženích a na druhom, podľa starého zvyku, richtár s richtárkou, po nich nasledovali jazdci a sprievod zakončili ostatní účastníci. Keďže ich bolo veľa, viacerí miestni podnikatelia pomáhali organizátorom v prevoze účastníkov sprievodu na nákladnom aute k oblastnému domu, kde ich už čakalo pohostenie, pozostávajúce z čerstvých, v peci upečených pagáčikov a domáceho červeného vína. Na dobrú náladu hrala dychová kapela z Vacova. Ľudia nesedeli dlho, rezké melódie ich prilákali do tanca. Pokračovali v ňom aj na plese, ktorý usporiadali v telocvični miestnej základnej školy.

Na druhý deň sa od rána varilo vo veľkých kotloch. Peter Villányi pripravil výborný obed v troch kotloch z baraniny a diviny a Anikó Keresztesová uvarila držkový guláš. Obyvatelia obce zas upiekli „lepníky“ s kačacími drobkami na tradičnej platni, čo sa veľmi rýchle minulo. Na tento deň zavolali organizátori aj folkloristov z okolitých obcí a výborný program pripravili aj obyvatelia z družobnej obce Novohradu Horných Turoviec.

So slovenskými tancami sa predstavili Čúvárčania a najmladší členovia miestneho folklórneho súboru zaspievali slovenské a maďarské piesne a tance, dospelí tance z okolia rieky Rába a ostatní spievali prekrásne slovenské ľudové piesne. Bol to príjemne strávený víkend, počas ktorého si obyvatelia obce znovu zaspomínali na svojich slovenských predkov.
Tünde Debreceniová Králiková (ef)
predsedníčka Slovenskej samosprávy v obci Novohrad
Spoločná zábava v Novohrade
Slovenská samospráva obce Novohad prišla so zaujímavou iniciatívou. Počas hodov 17. augusta usporiadala koncert dvoch skupín. Je to preto zaujímavé, lebo druhá kapela bola zo spriatelenej obce.
Samospráva obce Novohrad podpísala 16. júla 2011 dohodu o spolupráci s obcou Horné Turovce neďaleko Šiah. Tieto obce spolupracujú už niekoľko rokov, teraz, pri príležitosti Dňa obce, podpísali na Slovensku dohodu o spolupráci v oblasti školstva, kultúry, športu, hospodárstva a cestovného ruchu. Týmto nadviazali užšie kontakty aj inštitúcie oboch obcí, ktoré v nasledujúcich rokoch naplnia obsahom, napr. spoločnými projektmi, výmennými návštevami.
V rámci tejto spolupráce zavítala aj kapela Hippolit na hody do Novohradu, aby mali spoločný koncert s miestnou kapelou Zetorock. „Naším cieľom bolo, aby sa voľne spolu zabávali mladí dvoch štátov, čo sa nám aj podarilo,“povedala na okraj iniciatívy predsedníčka slovenskej samosprávy v Novohrade Tünde Debreczeniová Králiková. Ako povedala, v programe odzneli piesne pre deti, ale aj šlágre, na ktoré sa veľmi dobre tancovalo na ulici. Starí a mladí sa spoločne zabávali v túto augustovú sobotu.
(ef)

Slovenská samospráva obce Novohad prišla so zaujímavou iniciatívou. Počas augustových hodov usporiadala koncert dvoch skupín. Je to preto zaujímavé, lebo druhá kapela bola zo spriatelenej obce.

Samospráva obce Novohrad podpísala 16. júla 2011 dohodu o spolupráci s obcou Horné Turovce neďaleko Šiah. Tieto obce spolupracujú už niekoľko rokov, teraz, pri príležitosti Dňa obce, podpísali na Slovensku dohodu o spolupráci v oblasti školstva, kultúry, športu, hospodárstva a cestovného ruchu. Týmto nadviazali užšie kontakty aj inštitúcie oboch obcí, ktoré v nasledujúcich rokoch naplnia obsahom, napr. spoločnými projektmi, výmennými návštevami.
V rámci tejto spolupráce zavítala aj kapela Hippolit na hody do Novohradu, aby mali spoločný koncert s miestnou kapelou Zetorock. „Naším cieľom bolo, aby sa voľne spolu zabávali mladí dvoch štátov, čo sa nám aj podarilo,“povedala na okrej iniciatívy predsedníčka Slovenskej samosprávy v Novohrade Tünde Debreczeniová Králiková. Ako povedala, v programe odzneli piesne pre deti, ale aj šlágre, na ktoré sa veľmi dobre tancovalo na ulici. Starí a mladí sa spoločne zabávali v túto augustovú sobotu.

(ef)
Slovenská samospráva obce Novohrad a miestny folklórny súbor Srdce Novohradu si uctili v prvú májovú nedeľu všetky mamičky.
Prípravy na milú slávnosť sa začali deň predtým, keď spolu s deťmi členovia samosprávy a súboru piekli a varili, chystali malé darčeky a zbierali kvety. Na remeselníckej dielni najmladší účastník mal 3 roky a najstarší 55 rokov.
Mamičky, babičky a krstné mamy prišli pozdraviť do kultúrneho domu ich deti, vnúčatá a krstné deti. Prítomných privítala predsedníčka slovenského zboru Tünde Debreceniová Králiková po slovensky i po maďarsky. Po pozdravných slovách patrilo javisko mladým tanečníkom.
Dospelí zarecitovali kyticu básní, ktoré dojali prítomné ženy. Milý program ukončilo vystúpenie vedúceho spevokolu vo Vacove Jozefa Csallóköziho a umeleckého vedúceho Ferenca Pozsonyiho. Na záver deti odovzdali svojim mamičkám a babičkám vlastnoručne zhotovené darčeky, ale nechýbali ani kvety: kytičky konvaliniek.
Ak existuje nejaký skutočne medzinárodný sviatok, je to Deň matiek. V ňom sa odzrkadľuje jedinečnosť a nenahraditeľnosť matky.
Deti v Novohrade pozdravili svoje mamičky týmito veršami:
„Maľujem, maľujem krásny kvet,
taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem ako viem,
mamičke tento kvet zanesiem.
Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička,
rozjasní u nás deň úsmevom mamička.
Ľúbim ťa“.
(ef)

Slovenská samospráva obce Novohrad a miestny folklórny súbor Srdce Novohradu usporiadali pre najmenších obyvateľov osady veľkonočnú remeselnícku dielňu.
Ako nás informovala predsedníčka slovenského zboru Tünde Debreceniová Králiková, stalo sa už tradíciou, že pred väčšími sviatkami pripravia spolu s deťmi menšie darčeky. Nebolo to inak ani 23. marca, keď sa pripravovali na jeden z najväčších kresťanských sviatkov, Veľkú Noc.
V spoločenskom dome sa zišli škôlkari a žiaci základnej školy, s ktorými nielen rodičia, ale aj členovia folklórneho súboru a samosprávy maľovali vajíčka a pripravili menšie darčeky. Nechýbali motívy zajačikov, ani sadrové vzorky na vymaľovanie. Deti sa s radosťou pustili do práce a medzi tým počúvali rozprávanie o Veľkej noci.
(ef)
Minden jog fenntartva (c) 2016 novohrad.hu - Nógrád Község Szlovák Nemzetiségi Önkormányzata
Vissza a tartalomhoz